Poďte s nami fermentovať
Fermentácia je technika konzervovania potravín známa už celé stáročia. Fermentácia priaznivo mení chemickú povahu jedla, zlepšuje jeho stráviteľnosť a zvyšuje obsah živín. Fermentovaná, inak povedané aj kvasená, zelenina je zdrojom nielen vitamínov, ale aj živých baktérií (probiotík) a tráviacich enzýmov. V skutočnosti sú mnohé fermentované potraviny často výživnejšie ako ich nefermentovaná podoba. Fermentácia tiež pomáha štiepiť živiny v potravinách, vďaka čomu sú pre telo ľahko stráviteľné.
Probiotiká produkované počas procesu fermentácie môžu pomôcť obnoviť rovnováhu ,,dobrých“ baktérií v našom čreve a zmierniť niektoré tráviace ťažkosti. Ukázalo sa, že probiotiká nielen že zlepšujú zdravie tráviaceho traktu, ale priaznivo pôsobia aj na imunitné funkcie a zdravie srdca. Súvisí to najmä s tým, že podľa niektorých vedeckých štúdií probiotiká môžu mierne znížiť krvný tlak a tiež ,,zlý“ cholesterol.
Ako sme uviedli, s fermentáciou je spojených mnoho zdravotných výhod. No väčšina fermentovanej zeleniny, ktorú môžeme kúpiť v obchodoch, bola pasterizovaná alebo upravovaná pri vysokých teplotách, čím zanikli potrebné dobré baktérie. Preto sme pripravili jednoduchý návod, ako si pripraviť fermentovanú zeleninu doma.
Aká zelenina je vhodná na fermentovanie?
Najčastejšie fermentovaná zelenina v našich končinách je práve kapusta, biela aj červená, no fermentovať môžete aj iné druhy zeleniny – mrkva, zeler, cvikla, reďkovka, brokolica, kaleráb alebo karfiol. Fermentovať sa dá viacerými spôsobmi, nám bude stačiť len obľúbená zelenina a soľ, prípadne koreniny na dochutenie. Použiť môžete nové korenie, čierne korenie, bobkové listy, koriander, kurkumu, ale aj cibuľu, cesnak, jarnú cibuľku alebo zázvor.
ČO BUDEME POTREBOVAŤ?
- 2 nádoby 0,70 l (dajú sa kúpiť špeciálne fermentačné nádoby, no môžete použiť aj klasický zavárací pohár)
- 1 červená kapusta (prípadne polovica bielej kapusty / polovica červenej kapusty)
- 1 cibuľa
- 2 – 3 mrkvy
- morská alebo himalájska soľ (soľ by mala byť bez pridaného jódu)
+ ľubovoľné koreniny na dochutenie
AKO BUDEME POSTUPOVAŤ?
1. Pripravíme si nádobu na fermentáciu
Pripravíme si čistú nádobu, buď špeciálnu nádobu na fermentovanie alebo pohár na zaváranie. Zeleninu môžeme fermentovať buď vo vlastnej šťave alebo v slanom roztoku. Tu je dôležité si zapamätať, že nie všetka zelenina, pustí dostatok šťavy (napríklad mrkva). Ak nebudeme používať soľný roztok, ale využijeme vlastnú šťavu zeleniny, použijeme 10 g soli na 1 kg zeleniny. Soľ pridáme v množstve 1% z váhy zeleniny.
Na prípravu soľného roztoku je ideálne použiť odstátu, prevarenú alebo filtrovanú vodu. Na 1 liter vody použijeme približne 20 g soli.
2. Pripravíme si zeleninu
Zeleninu očistíme – kapustu a cibuľu nakrájame na tenké rezance, mrkvu nastrúhame na hrubšom strúhadle, prípadne nakrájame na kolieska.
Všetku zeleninu vložíme do veľkej misy alebo do hrnca a poriadne premiešame. Ak nebudeme používať soľný roztok, tak si zeleninu nasolíme, ak použijeme soľný roztok, zeleninu ním zalejeme a necháme odstáť – pol hodinu až hodinu.
zdroj: pixabay.com
3. Natlačíme zeleninu
Môžeme sa pustiť do plnenia pohárov. Na dno nádoby umiestnime obľúbené koreniny, my sme použili nové korenie, čierne korenie a bobkový list. Na koreniny začneme ukladať zeleninu a priebežne ju utláčame, nebojíme sa ju utlačiť poriadne.
4. Zeleninu zaťažíme
Obsah pohára dolejeme (nie však až po okraj, ideálne 2 – 4 cm od okraja pohára) soľným roztokom tak, aby bola ponorená všetka zelenina. Môžeme si pomôcť aj tak, že zeleninu jednoducho zaťažíme. Na to môžeme použiť menšiu sklenenú misku, sklenené viečko alebo menší pohár, ktorá bude slúžiť ako ,,ťažítko“ a bude držať zeleninu pod hladinou.
5. Fermentujeme
Keď máme zeleninu natlačenú a zaťaženú, pohár uzavrieme a umiestnime ho na tmavé miesto, alebo aspoň mimo priameho slnečného žiarenia. Ideálna teplota je medzi 18 – 21 °C. Celý proces fermentovania by mal trvať 5 – 10 dní, záleží od teploty prostredia.
Občas poháre skontrolujeme, či nepretekajú*, prípadne, či je zelenina poriadne zaťažená. Z pohárov budú unikať plyny, takže v prípade, že použijeme uzatvárateľné poháre, je dobré ich každý deň otvoriť alebo pohár nechať pootvorený po celý čas (pohár zakryjeme viečkom, ale neuťahujeme). Napevno poháre uzavrieme až na konci fermentovania, hlavne pred dlhodobým skladovaním.
Ak fermentujeme napríklad mrkvu, tvorí sa len malé množstvo plynného oxidu uhličitého, a teda nehrozí prasknutie pohára pod jeho tlakom, takže pohár môžeme napevno uzavrieť už na začiatku celého procesu.
* TIP: Pod poháre môžete umiestniť napríklad pekáč alebo hlbší tanier, ak by obsah pohárov vytiekol.
6. Uskladníme
Zeleninu necháme fermentovať pri izbovej teplote, potom ju premiestnime do chladnejšej tmavej miestnosti alebo do chladničky, kde ju môžeme skladovať aj niekoľko mesiacov.
Dobrú chuť!
Zdroje:
www.healthline.com/nutrition/fermentation
www.kitchenette.cz/clanek/fermentovana-zelenina
www.zahrada.sk/magazine/kyslomliecne-kvasenie-spoznajte-najzdravsi-sposob-zhodnotenia-zeleniny
Podporte trávenie s Regulat® produktmi
Tekuté enzýmové doplnky stravy vyrobené kaskádovou fermentáciou z bio ovocia, zeleniny, orechov a bylín, obohatený o prírodný vitamín C z čerešne aceroly1.
Ponuka produktov